Návrh MŽP neprinesie želaný efekt, ale naopak – začnú sa kopiť problémy s nezákonne umiestneným odpadom, hrozí kontaminácia triedeného zberu a skomplikuje sa celková logistika zvozu, myslia si.
Obciam by mala zostať ponechaná možnosť vybrať si, či chcú zaviesť plošný množstvový zber, odkazujú relevantní zástupcovia odpadového sektora, ako aj mestá a obce Ministerstvu životného prostredia SR (MŽP) v reakcii na jeho nedávny legislatívny návrh. Envirorezort totiž koncom novembra predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorý počíta aj s pomerne veľkými zmenami v odpadovom hospodárstve. O návrhu sme podrobne informovali v tomto článku.
MŽP okrem iného navrhuje v obciach zaviesť množstvový zber zmesového odpadu s účinnosťou od 1. januára 2025 pre individuálnu bytovú výstavbu, čo znamená, že všetky rodinné domy v obci budú musieť mať zavedený množstvový zber zmesového odpadu. Od roku 2030 by mala povinnosť platiť aj pre komplexnú bytovú výstavbu. Podľa slov envirorezortu táto delená účinnosť dáva obciam dostatok času na to, aby sa pripravili na nové legislatívne požiadavky. Ministerstvo sa odvoláva na štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky z októbra 2019, ktorá uvádza, že množstvový zber na Slovensku výrazne znižuje produkciu zmesového odpadu a zvyšuje mieru triedenia. „V období prípravy tejto štúdie len necelých 13 % obyvateľov Slovenska platilo poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu. Zavedenie množstvového zberu prináša spravodlivý systém poplatkov, v ktorom každý občan platí podľa toho, koľko odpadu produkuje,“ dôvodí MŽP.
Obce by mali mať možnosť výberu, hovorí ZMOS
Klub 500 v tomto kontexte zaujíma, či má ministerstvo nastavený plán kontroly prechodu obcí na takýto systém zberu. „Aby nenastala situácia, že sa tento termín bude musieť predlžovať z dôvodu nepripravenosti obcí a zberových spoločností,“ dodáva.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zastáva názor, že obci by mala zostať ponechaná možnosť vybrať si, či chce zaviesť plošný množstvový zber. Mestá a obce si myslia, že striktné zavedenie množstvového zberu v individuálnej bytovej výstavbe sa môže prejaviť v náraste počtu nezákonne umiestneného odpadu, kedy sa obyvatelia budú snažiť ,,zbaviť“ svojho odpadu nie legálnym spôsobom. „Okrem možného zvýšeného výskytu nezákonne umiestneného odpadu sa plošným zavedením množstvového zberu môže skomplikovať celková logistika zvozu komunálneho odpadu a navýšiť cena za zvoz odpadu,“ zdôrazňuje ZMOS.
Hrozí odpadová turistika
Podobný názor má aj Združenie organizácií verejných prác SR (ZOVP), podľa ktorého na zavedenie takejto zásadnej zmeny zberu odpadu musí prebehnúť dostatočná príprava zo strany samospráv a zberových spoločností. „Prijať takéto zásadné opatrenie bez adekvátnej diskusie a prípravy nemusí priniesť zlepšenie, ale paradoxne jeho zhoršenie. A už vôbec nie ako povinnosť, skôr ako možnosť po dohode samosprávy so zberovou spoločnosťou,“ pripomína. AJ ZOVP varuje pred rizikom, že v dôsledku takýchto striktne nastavených pravidiel by sa na Slovensku mohla rozvíjať „odpadová turistika“, keď občania cestou do práce či na nákup prinesú svoj odpad do mesta, alebo občania z IBV ho prinesú na stojiská na KBV. Ďalším rizikom je podľa ZOVP aj kontaminácia triedeného zberu, vznikanie čiernych skládok, predraženie zvozu a chaos vo vývozoch.
Začnú ľudia spaľovať svoj odpad?
Na najnovší návrh ministerstva sa obdobne pozerá aj organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK. Okrem spomínaných problémov s odpadovou turistikou poukazuje aj na bezprecedentné riziko neúmerného znečisťovania nádob na triedený zber, ale aj na ďalší problém, ktorý by sa v dôsledku takto nastavených pravidiel mohol vo väčšom objavovať – spaľovanie odpadov v domácom prostredí u obyvateľov. Môže ísť pritom buď o spaľovanie voľne vo vonkajšom prostredí, alebo v kotloch na tuhé palivo priamo v domácnostiach. „Na základe praktickej skúsenosti zo zahraničia, v Rakúsku, kde lokálne bol zavedený množstvový ber, došlo k vyššie popísaným negatívnym sprievodným javom, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho zrušeniu a návratu na paušálny poplatok,“ pripomína OZV.
Plošná povinnosť by neviedla k želaným výsledkom
Aj Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) zastáva názor, že povinný množstvový zber môže spôsobiť kontamináciu nádob na triedený zber a neprinesie zvýšenie triedenia, ale naopak. Ďalším neželaným efektom by podľa APOH-u bola zbytočná záťaž pre zvozové spoločnosti, ktoré budú nútené dvíhať ceny. „A nebudú schopné vierohodne certifikovať individuálne váhy ktoré sú na tento účel nevhodné ako certifikované meradlo,“ dodáva. Asociácia zároveň pripomína, že takáto plošná povinnosť neplatí v iných členských štátoch Európskej únie.
Únia miest Slovenska (ÚMS) nesúhlasí ani s množstvovým zberom ako povinným pre komplexnú bytovú výstavbu, a to aj napriek tomu, že MŽP navrhuje túto povinnosť až od začiatku roka 2030. Podľa ÚMS je totiž táto povinnosť v praxi ťažko vykonateľná a nevedie k želaným efektom. „Môže ostať ako dobrovoľná možnosť pre mestá, ktorý si tento systém vedia nastaviť aj pre bytové domy,“ navrhuje.
Zdroj : www.odpady-portal.sk
