Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) zaviedlo od začiatku tohto roka do právnych predpisov odpadového hospodárstva takzvanú nulovú donáškovú vzdialenosť aj pre triedené zložky odpadu, akými sú plasty, papier, kovy a kompozitné obaly na báze lepenky. V prípade individuálnej bytovej výstavby (IBV) to v praxi znamená nádoby alebo vrecia na všetky tieto triedené zložky pre každý rodinný dom a v prípade komplexnej bytovej výstavby (KBV) zase všetky farebné nádoby na triedený zber na mieste zberu zmesového komunálneho odpadu. Envirorezort si od tejto zmeny sľubuje zvýšenie miery triedenia v domácnostiach. Do procesu sú tak zapojené nielen samotné samosprávy, ale aj zberové spoločnosti a organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré v mestách a obciach financujú triedený zber. Zisťovali sme, ako v realite vyzerá nábeh nového systému.

Zaujímalo nás, ako mestá nabiehajú na nový systém a aké sú ich prvé skúsenosti a dojmy z novej legislatívnej požiadavky. „Tieto požiadavky už do legislatívy boli prijaté, mestám preto nezostáva nič iné, ako sa s nimi vysporiadať. Následná prax, spokojnosť/nespokojnosť občanov a dáta z vyzbieraných množstiev vytriedeného odpadu ukážu, či to bol krok vpred a ako veľký,“ uviedla Zuzana Čachová, expertka na životné prostredie a odpadové hospodárstvo z Únie miest Slovenska (ÚMS). Mestá však podľa nej vítajú, že nemusia niesť finančnú zodpovednosť za túto povinnosť, keďže takýto komfortný systém triedený zber predražuje.

Evidujú problémy s priestorom, neochotou vlastníkov pozemkov aj nákladmi
Mestá však narážajú aj na určité výzvy. Podľa Z. Čachovej pri plnení tejto povinnosti bojujú najmä s priestorovým obmedzením a neochotou vlastníkov súkromných pozemkov zväčšiť si stojiská, na ktorých mali aktuálne len komunálnu nádobu a bionádobu, aj pre ďalšie nádoby na triedený zber. Problémom môžu byť aj zvýšené náklady pre OZV, ktoré súvisia so zavedením novej povinnosti. „OZV sa povinnosti verejne nebránia, podľa našich informácií ale nie úplne každá OZV je ochotná znášať náklady na náročnosť infraštruktúry, ktorá s plnením tejto povinnosti súvisí,“ vysvetľuje Z. Čachová.

Hrozí opačný efekt?
Nábeh nového systému môže podľa miest narušiť niekoľko faktorov. „Obávame sa, že minimálne štandardy určené zákonom, ktoré OZV z logických finančných dôvodov neradi prekračujú, budú mať vplyv na nízke frekvencie zberov. A to môže občanov demotivovať. Ľudia nebudú chcieť skladovať vytriedené odpady dlhé obdobia. Počkáme si však na to, čo ukáže reálna prax,“ zdôraznila expertka na odpadové hospodárstvo z ÚMS.

Nábeh nového systému však podľa nej narúša aj nestabilná legislatíva. Pripomína, že na sklonku minulého roka MŽP otvorilo vyhlášku č. 371/2015 a navrhuje zmenu koeficientu na papier, čo je už druhá zmena v priebehu pol roka. „Zmena, ktorú navrhuje MŽP, aktuálne hovorí o znížení koeficientu na papier, čo bude mať za následok zníženie štandardu na občana takmer o 29 %. V praxi to v podstate znamená zníženie frekvencií vývozov, nakoľko počty nádob znižovať možné už nie je, keďže zákon ukladá povinnosť nulovej donáškovej vzdialenosti. Smutné pre nás je, že MŽP robí takúto zmenu nie na základe objektívnych, celoslovenských dát,“ dodala Z. Čachová.

Občania si na zaužívaný systém už zvykli
Denník Odpady-portal.sk tiež zaujímalo, aká je aktuálne situácia v niektorých mestách. Z odpovedí vyplýva, že zákonnú povinnosť sa vo väčšine prípadov darí plniť, avšak nábeh nie je všade úplne bezproblémový.

V Liptovskom Mikuláši zaviedli od 1. januára v rodinných domoch vrecový systém zberu odpadu z papiera, plastov a tetrapakov. Do každého rodinného domu sa koncom vlaňajšieho decembra distribuovali modré plastové vrece na odpad z papiera a žlté vrece na odpad z plastov, obalov z kovov a tetrapakov. „Tým sme splnili zákonnú podmienku nulovej donáškovej vzdialenosti pre uvedené odpady v rodinných domoch,“ uviedla hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková. Zber vriec vykonávajú pracovníci Verejnoprospešných služieb v dvojtýždňových intervaloch. Keďže mesto v predstihu informovalo obyvateľov o zmene systému zberu, tí mali podľa V. Čapčíkovej čas pripraviť sa. Problém s novým zberom zatiaľ na Liptove neevidujú. „Skôr sme zachytili pripomienky od samotných obyvateľov, ktorí sa vyčítavo dopytujú odpovede ,prečo štát zmenil niekoľko rokov budovaný a tým už zaužívaný systém zberu?‘“ vysvetľuje ďalej s tým, že v prvom štvrťroku bude mesto sledovať nastavený spôsob zberu predmetných odpadov a v závislosti na množstve vyzbieraných odpadov môže upraviť napríklad frekvenciu zberu.

POKRAČOVANIE NA ČLÁNOK na www.odpady-portal.sk