Od začiatku budúceho roka budú pre obce a mestá platiť nové povinnosti. Do platnosti totiž vojde vyhláška č. 460/2019 Z. z., ktorá dopĺňa zákon o odpadoch. Podľa nej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.

Samosprávy žiadajú odklad povinného triedenia bioodpadu. Informovalo o tom Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vo svojej tlačovej správe s tým, že parlament by mal odsunúť zákonné povinnosti, v opačnom prípade hrozí kolaps. „Dnes musíme konštatovať, že mestá a obce z objektívnych dôvodov, a to ani pri tej najlepšej vôli, nebudú schopné zabezpečiť plnenie tejto zákonnej povinnosti, ktorá nás čaká o 5 mesiacov,“ zdôrazňuje ZMOS.

Triedenie bioodpadu si vyžaduje dlhšiu prípravu

Združenie zároveň vysvetľuje, že povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa nevzťahuje na tú časť obce, ktorá má zabezpečené energetické zhodnotenie týchto odpadov. Alternatívne tiež môže obec preukázať, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad. Táto povinnosť sa takisto netýka tých častí obcí, ktoré preukážu, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach. „Väčšina samospráv je preto priamo dotknutá novými povinnosťami, ktoré pod tlakom aktuálneho obdobia nedokáže pripraviť. O výraznú časť prípravy na nové podmienky nás ukrátila mimoriadna situácia v súvislosti s nebezpečným vírusom COVID-19, ale aj nástup ekonomickej krízy a zníženie ekonomických príjmov samospráv,“ konštatuje výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.

Potrebná je aj osveta verejnosti

Ďalej zdôrazňuje, že príprava na triedenie kuchynského odpadu si vyžaduje aj procesy verejného obstarávania a neraz aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Takéto procesy sa vzťahujú napríklad na vybudovanie zariadení na zhodnocovanie odpadu, pričom obstarávania aj EIA nie sú otázkou dní ani týždňov. V neposlednom rade k týmto prípravám treba zahrnúť aj potrebu vysvetľujúcej kampane, ktorá si podľa výkonného podpredsedu ZMOS žiada ďalšie financie aj intenzívnu mieru komunikácie s obyvateľmi.

Michal Sebíň, riaditeľ OZV NATUR-PACK, v tejto súvislosti dodáva, že ide o pomerne zložitý systém zberu, ktorý je aj za bežných okolností potrebné dobre logisticky vypracovať. Takisto poukazuje na potrebu osvetových aktivít, ktoré musia byť uskutočnené v dostatočnom predstihu.

Európska legislatíva hovorí o roku 2023

„Práve preto ZMOS považuje odloženie účinnosti povinnosti o minimálne jeden rok, teda od 1. januára 2022 z dôvodu, aby sa samosprávy stihli dôkladne pripraviť, pričom zároveň očakávame mimoriadnu aktívnu súčinnosť štátu, a to nielen v schválení odkladu povinnosti o rok, ale aj v spolupráci pri intenzívnej vysvetľovacej a edukatívnej kampani,“ konštatuje ZMOS v tlačovej správe. Zároveň zdôrazňuje, že aj európska legislatíva požaduje, aby členské štáty zabezpečili triedenie a recyklovanie biologického odpadu pri zdroji alebo aby zabezpečili jeho oddelený zber do 31. decembra 2023. ZMOS teda argumentuje tým, že požadovaný odklad je iba snaha získať čas na dôsledné plnenie povinností aj záväzkov.

Porastú náklady

Združenie vidí najväčší problém v tom, že triedený zber kuchynského odpadu zvýši náklady mestám a obciam. Nárast zaznamenajú vstupné náklady na nádoby, zber a zvoz kuchynského odpadu. Nemenej dôležitým problémom je fakt, že zber si vyžaduje náročnú logistiku. ZMOS ďalej vysvetľuje, že tieto zvýšené náklady samospráv sa premietnu aj na poplatku, ktorý je hradený z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. „Zber kuchynského bioodpadu by mal byť realizovaný minimálne raz za dva týždne. Taktiež po každom zbere je potrebné nádobu vydezinfikovať,“ zdôrazňuje združenie.

Podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej tak nárast nákladov, ktorý je spojený so zavedením a zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu, je možné očakávať o desiatky percent.

Treba vyriešiť problémy s freeridermi

Ďalší problém, ktorý súvisí s problematikou triedeného zberu kuchynského odpadu, je nedostatočne funkčný systém triedeného zberu a často neúčinný výkon kontroly. Súvisí to s tým, že systém triedeného zberu je financovaný z prostriedkov výrobcov. Tých má k platbe motivovať priama zodpovednosť za plnenie limitov recyklácie a zhodnotenia odpadov. „Napriek tomu je množstvo výrobcov, ktorí v systéme nie sú zaregistrovaní a chýbajúce prostriedky v systéme následne doplácajú iní výrobcovia, a v mnohých prípadoch aj samotné obce. V tomto roku problém takzvaných freeriderov, teda výrobcov, ktorí sa vyhýbajú plateniu recyklačných poplatkov, dosiahol rekordné rozmery, keďže sa nimi stali aj veľkí výrobcovia,“ konštatuje ZMOS na záver.

O problematike freeriderov písal denník Odpady-portal.sk podrobne v tomto článku. Podľa M. Sebíňa v tomto roku budú výrobcovia, ktorí si svoje zákonné povinnosti plnia, doplácať nemalou sumou na tých, ktorí sa plneniu povinností vyhýbajú. Pôjde tak približne o sumu 500-tisíc eur, na ktorú sa spoločne vyskladajú práve poctiví výrobcovia.

Termín nezmeníme, tvrdí envirorezort

Ministerstvo životného prostredia si však stojí za svojím názorom a zdôrazňuje, že termín zberu kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu nezmení. Na rokovaní štátnych tajomníkov ministerstva životného prostredia Juraja Smatanu a Michala Kiču so zástupcami ZMOS sa zástupcovia envirorezortu vyjadrili, že zabezpečenie občanom miest a obcí zber kuchynského odpadu je pre MŽP SR jedným z dôležitých krokov, ako znížiť skládkovanie. „Ministerstvo životného prostredia nechce byť tým odkladačom termínov, ktorý slúži ako zdroj výhovoriek pred Európskou komisiou, prečo Slovensko neplní svoje povinnosti. Chceme byť ministerstvom, ktoré pomáha samosprávam, aby požiadavky splnili. Nie kvôli Bruselu, ale kvôli občanom,“ konštatoval J. Smatana.

Ministerstvo zároveň avizovalo, že pripravuje finančný mechanizmus, ktorý mestám a obciam pomôže plniť si povinnosti triediť kuchynský bioodpad. Štátny tajomník M. Kiča takisto zdôraznil, že envirorezort chce prebudovať celý systém odpadového hospodárstva na Slovensku, na čo plánuje využiť aj financie z eurofondov.

zdroj : www.odpady-portal.sk