Prinášame spoločné stanovisko Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve a Združenia organizácií verejných prác k niektorým opatreniam schváleným v novele zákona o odpadoch.

Dňa 27.11.2019 vládna koalícia schválila novelu zákona aj napriek zásadným negatívnym stanoviskám profesných združení a organizácií voči niektorým ustanoveniam. Ide predovšetkým o dve ustanovenia, ktoré sa negatívne dotknú obyvateľov, obcí a miest a spoločností zabezpečujúcich zvoz a zneškodnenie odpadov:

• povinná úprava odpadov pred ich zneškodnením na skládkach odpadov,
• vážny systém pre autá, ktoré vykonávajú zber zmesového komunálneho odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov.

Povinná úprava odpadov pred ich zneškodnením na skládkach odpadov

V zmysle ministerstvom životného prostredia navrhnutého a Národnou radou SR schváleného ustanovenia sa pod úpravou odpadov má rozumieť fyzikálna, biologická, chemická alebo tepelná úprava odpadov pred ich zneškodnením na skládke odpadov (zatiaľ môžeme hovoriť o úprave odpadov ostatných ale aj nebezpečných). V praxi to znamená, že mechanická úprava odpadov (drvenie, lisovanie a pod.) nie je chápaná ako úprava odpadov v zmysle novely a je potrebné použiť niektorú z metód na to, aby dané odpady boli „stabilizované/upravené“ pred ich finálnym zneškodnením na skládke. Nikto z odbornej verejnosti nemá nič proti danej úprave (treba však vnímať fakt, že po vzore zo zahraničia, takáto úprava odpadov zdraží nakladanie s odpadmi minimálne troj až päťnásobne), nakoľko vychádza z požiadavky európskej legislatívy, ktorá už v roku 1999 zadefinovala tento pojem a následne v roku 2003 a neskoršími novelami určila kritériá a postupy prijímania odpadov na skládky.

Samotný termín 2021 tak vychádza z legislatívy spred viac ako desiatich rokov. Väčšina štátov sa tomuto ustanoveniu prispôsobila tým, že dala dostatočný časový priestor v legislatíve na danú zmenu. Na Slovensku to tak však nebolo a znova sa niečo rieši „horúcou ihlou“ s tým, že MŽP SR ukľudňuje odbornú verejnosť, že sa všetko vyrieši vykonávacími predpismi.

Pre spoločnosti, ktoré majú tento odklon fyzicky zabezpečiť, však nie je dôležité zadefinovať, čo úprava odpadov znamená (to vieme z iných krajín EÚ a európskej legislatívy), ale odsunúť nereálny čas implementácie tohto ustanovenia. Pre ilustráciu – väčšina zariadení na úpravu odpadov bude musieť prejsť procesom EIA ako aj stavebným a územným konaním. Vzhľadom na súčasný stav tieto konania trvajú v priemere 1,5 – 3 roky. Samotná výstavba jednoduchších zariadení trvá 1 – 2 roky, tých sofistikovanejších od 5 do 9 rokov. Teda ak to všetko spočítame, už pri jednoduchej technológii, keď nebudú do procesu EIA zasahovať žiadni aktivisti (čo je v súčasnosti asi národný šport zasahovať do všetkého a úmyselne zdržiavať procesy schvaľovania), celý proces prípravy a inštalácii zariadení bude trvať minimálne 3 roky.

Nie je teda možné, aby sa termín 1.1.2021 splnil ani pri najlepšej vôli. Pre spoločnosti, ktoré zabezpečujú zvoz odpadov, to znamená len dve možnosti:

• porušovať zákon a voziť odpady na skládky aj v situácii, keď nebudú upravené, aby sa predišlo problémom pri zabezpečení každodenného zvozu odpadov (čo si myslíme, že žiadna spoločnosť nebude riskovať pokuty, ktoré sú za porušenie zákona o odpadoch),
• úplne zastaviť vývoz odpadov dovtedy, kedy budú postavené technológie na úpravu odpadov.

Novelou zákona o odpadoch zo strany MŽP SR a následne jej schválením v NR SR obe inštitúcie postavili obyvateľov, obce/mestá a spoločnosti zabezpečujúce zvoz a zneškodnenie odpadov do patovej situácie, v ktorej hrozí celkový kolaps nakladania s odpadmi na Slovensku, a reálne zastavenie vývozov a zneškodnenia odpadov k 31.12.2020.

Stane sa tak Slovensko druhým „Neapolom“?

Vážny systém zberové vozidlá

Návrh povinne vybaviť autá, ktoré vykonávajú zber zmesového komunálneho odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov, vážiacim systémom je opäť niečo, čo nám neprikazuje žiadna legislatíva a je to „štandardne slovenské špecifikum“. Navyše sa nešpecifikuje, či sú to autá len zvozové (tzv. kuka vozy) alebo aj dodávky, autá s hydraulickou výklopnou plochou, traktory s vlečkou, hákové nakladače, ramenové nakladače, prípadne iné, ktoré sa bežne využívajú na Slovensku pri zvoze odpadov a vybraných prúdov odpadov.

Opäť je to výmysel určitej skupiny „lobistov“, ktorá nemá svoje opodstatnenie a to z viacerých dôvodov.

1. Cena vážneho systému stojí približne 25 tisíc eur. Vozidlá, ktorých by sa takáto dodatočná montáž týkala, je podľa našich analýz minimálne 1.500. Suma sumárum, vychádza to na investíciu cca 37 miliónov eur. Kto to zaplatí? Na začiatku spoločnosť zabezpečujúca zvoz odpadov. No treba si uvedomiť, že náklady s investíciou sa premietnu do činnosti zvozu odpadov, takže to následne zaplatí OZV/obec/mesto a v konečnom dôsledku spotrebiteľ vo výrobkoch v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov a obyvateľ v poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady. Vozidiel, do ktorých sa vážny systém nedá namontovať z technických a iných dôvodov – takých je podľa nášho odhadu približne dvetisíc. Natíska sa tu otázka: budú dotknutí prevádzkovatelia pokutovaní za to, že sa vážny systém nedá do starých vozidiel namontovať, alebo budú nútení zakúpiť si nové vozidlá? Len pre ilustráciu: priemerná cena nového auta sa pohybuje okolo 150 tisíc eur. Už len pri výmene tisíc áut je to investícia 150 miliónov eur. Väčšina tejto špeciálnej techniky sa nachádza v spoločnostiach, ktoré sú buď príspevkové, alebo vo vlastníctve miest a obcí. Odkiaľ na to zoberú peniaze? Túto otázku nech si zodpovedia tí, ktorí dané ustanovenie do zákona dali a tí, ktorí dané ustanovenie v NR SR schválili.
2. Vážny systém, pokiaľ je v prevádzke, jeho zdržná doba na to, aby sa dala nádoba zvážiť, je 3-4 sekundy/nádoba, t.j. pri štandardnom výsype jednej nádoby, ktorý trvá približne 10 sekúnd, to bude trvať cca 13-14 sekúnd. Málo? Veľa? Predstavuje to „zdržanie“ 30-40 % na jednu nádobu. Ak si spočítame, koľko nádob je na Slovensku (stovky tisíc), zistíme, že celý systém zvozu odpadov sa nám znovu predraží (predbežné odhady hovoria minimálne 10 % až 20 %). Kto to zaplatí? Znova v konečnom dôsledku spotrebiteľ Slovenska.

Vzhľadom na vyššie spomenuté sporné body sa nám natíska otázka. Pomysleli tí, ktorí tieto ustanovenia, bez primeranej odbornej diskusie, presadili na pôde MŽP SR a následne v NR SR, že je to znova ďalšie nepriame zdanenie slovenského obyvateľa? Pravdepodobne nie. Prečo sa tvorí legislatíva, ktorá je namierená proti obyvateľom, obciam/mestám a podnikateľom? Nemalo by to byť opačne?

Na záver si dovolíme citovať riaditeľa odboru odpadov MŽP SR p. Šimurku, ktorý na Dni odpadového hospodárstva 2019 povedal: „Spolupráca znamená, že dva subjekty si spolu vymieňajú názory. Nemá to byť tak, že ministerstvo má predpisovať do zákonov a právnych predpisov to, čo niekto nechce. To z môjho pohľadu nie je spolupráca.“

Plne sa stotožňujeme s jeho názorom, aj keď v súčasnosti spôsob, akým tvorí MŽP SR zákony a vyhlášky, je úplne v rozpore s tým, čo pán riaditeľ povedal.

APOH, ZOVP