Slovensko ako prvá krajina v strednej Európe zavedie zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, keď zahlasovali za nový zákon o zálohovaní nápojových obalov z dielne envirorezortu.Novú legislatívu podporila výrazná väčšina 121 poslancov parlamentu. Zákon ešte musí podpisom potvrdiť prezidentka Zuzana Čaputová. Hoci legislatíva nadobudne účinnosť 1. januára 2020, prvé zálohovanie sa reálne spustí v roku 2022. Dovtedy by sa mal nastaviť celý systému, vrátane zabezpečenia vratných automatov a celkovej logistiky.
„Nie som zďaleka prvý minister životného prostredia, ktorý prišiel s návrhom zaviesť zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Som však veľmi rád, že som prvý, ktorý zálohovanie na Slovensku reálne presadil. Je to veľký krok pre zelenšie a čistejšie Slovensko,“ povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos.
Právna norma počíta s výškou zálohy 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku. Zaviesť zálohovanie podľa novej legislatívy nebude povinné pre všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 m2. Ministerstvo však predpokladá, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek má podľa rezortu životného prostredia širokú podporu organizácií ochranárov, turistov, rybárov aj reťazcov. Zo združení obchodníkov, ktoré sa k zavedeniu zálohovaniu obalov vyjadrujú, však minister pozval na minulotýždňovú tlačovku zástupcov iba tých spoločností, ktoré zálohovanie podporujú.
So zavedením zálohovania nápojových obalov, naopak, ostro nesúhlasí iné združenie obchodníkov, Zväz obchodu SR, ktorého členmi sú napríklad reťazec COOP Jednota, CBA, distribútor potravín KON-RAD, či predajňa yeme. Podľa Zväzu obchodu SR (ZO SR) sa zavedením zálohovania nápojových obalov výrazne zvýšia aj poplatky výrobcov pre organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Zálohovanie podľa člena predstavenstva ZO SR Michala Sebíňa nerieši dôležité problémy odpadového hospodárstva na Slovensku. Aj samotná analýza Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), o ktorú sa ministerstvo pri zavádzaní zálohovania opiera, hovorí, že ak by sme dosiahli 90 % recykláciu PET fliaš, tak celková recyklácia komunálneho odpadu vzrastie iba o 0,5 percenta.
„V súčasnosti máme v odpadovom hospodárstve oveľa dôležitejšie úlohy, ktoré môžu tieto čísla vylepšiť,“ tvrdí M. Sebíň. Povinné zálohovanie PET fliaš a plechoviek podľa neho bude mať výrazný efekt na súčasný systém triedeného zberu, z ktorého vypadnú najlepšie triedené a recyklovateľné suroviny, teda PET fľaše a plechovky. Po tom, ako sa tieto komodity presunú do zálohového systému, náklady na triedený zber ostatných zložiek vzrastie približne o štyri milióny eur, ktoré sa premietnu do recyklačných poplatkov. Celý triedený zber stojí v súčasnosti približne 30 miliónov eur ročne.
Analýza IEP, na ktorú sa ministerstvo pri zavádzaní nového systému odvoláva, upozorňuje, že okrem rozsiahlych vstupných nákladov sa treba pripraviť aj na každoročnú stratovosť zálohovania. Systém zálohovania by mal každoročne generovať príjmy 28 miliónov eur, prevádzkové náklady tohto systému sa však podľa ministerských analytikov vyšplhajú až na 33,3 milióna eur. Približne 20 miliónov eur budú tvoriť náklady centrálneho systému, z toho väčšinu výdaje na prepravu. Náklady maloobchodu budú podľa prepočtov IEP predstavovať necelých 14 miliónov eur. Centrálny systém ich bude uhrádzať maloobchodníkom cez tzv. manipulačné poplatky. „Na strane príjmov 15,3 miliónov eur prinesú nevybraté zálohy, deväť mil. eur predaný PET materiál a takmer štyri mil. eur hliníkové plechovky predané na druhotné spracovanie,“ zhrnuli autori materiálu. Prepočty IEP teda počítajú s tým, že celý systém bude fungovať s každoročným deficitom asi päť miliónov eur. Zápornú bilanciu majú cez administratívne poplatky uhrádzať výrobcovia. Zavedenie zálohovania sa tak premietne buď do nižších ziskov výrobcov alebo vyšších koncových cien. Model, s ktorým pracuje štúdia, vychádza z predpokladu, že ak výrobca nedosiahne predpísanú aspoň 90 % návratnosť, alebo sa dobrovoľne rozhodne nezálohovať a na systéme neparticipovať, bude musieť zaplatiť pomerne vysokú environmentálnu daň za každý obal. Zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek na Slovensku si podľa odhadu analytikov vyžiada investičné náklady približne 80 miliónov eur. Najväčšiu časť, asi 62 miliónov eur, budú tvoriť náklady na nákup, inštaláciu a servis strojov na spätný odber.
Rezort životného prostredia zálohovanie obhajuje s argumentom, že jeho hlavným cieľom je zásadne znížiť množstvo voľne pohodených plastových nápojových obalov. V súčasnosti sa ročne uvedie na slovenský trh miliarda PET fliaš, z čoho približne 400 miliónov fliaš končí na skládkach či v horšom prípade voľne pohodená v prírode, riekach alebo pri cestách. Ministerstvo očakáva, že vďaka zálohovaniu asi 95 % nápojových obalov podľa envirorezortu skončí v recyklačných zariadeniach. „V súčasnosti neexistuje v Európe iný overený spôsob, ako maximalizovať mieru recyklácie PET fliaš,“ argumentuje ministerstvo.
zdroj : www.odpady-portal.sk
