Medzi najdôležitejšie zmeny v súvislosti novelou zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.07.2013 je povinnosť mať vypracovaný vnútorný predpis pre zabezpečenie pitného režimu zamestnancom.

Zamestnávateľ je povinný v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia a pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom. Na základe vyhlášky MZ SR č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci zamestnávateľ poskytne zamestnancom pitný režim:

• pri prekročení prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok bezprostredne na mieste výkonu práce,
• ak je predpoklad prekročenia smerných hodnôt dlhodobo a krátkodobo únosnej záťaže teplom alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní navyše nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok stratených potením a dýchaním.

Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancom pri zvýšenej záťaži chladom nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä:

• pri dlhodobej práci na uzatvorenom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov teplota 4°C a nižšia,
• pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 4°C.

Zamestnávateľ zabezpečí:

• pri záťaži teplom prostredníctvom pitného režimu úhradu najmenej 70% vody stratenej za pracovnú zmenu potením a dýchaním,
• pri záťaži chladom najmenej pol litra teplého nápoja za pracovnú zmenu,
• pri záťaži teplom alebo chladom primeranú teplotu poskytovaných nápojov.

Ako súčasť vnútorného predpisu pre zabezpečenie pitného režimu zamestnancom je potrebné vypracovať zoznam zamestnancov s nárokom na zabezpečenie pitného režimu, pri ktorého vypracovávaní sa vychádza najmä z požiadaviek právnych predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, tried práce podľa celkového energetického výdaja, celkovej mikroklímy pracovného prostredia, jej najdôležitejšími faktormi sú teplota vzduchu, stredná teplota sálania, relatívna vlhkosť vzduchu a rýchlosť prúdenia vzduchu.

Ďalej ako súčasť vnútorného predpisu pre zabezpečenie pitného režimu zamestnancom je potrebné stanoviť požiadavky na určenie podmienok poskytovania nápojov.

Ochrana zamestnancov pri práci v letných horúčavách.

Väčšine z nás sa pracovný kolobeh v letných mesiacoch nezastaví. Pokiaľ nemáme justičné, divadelné či iné prázdniny, neostáva nám nič iné, ako sa zmieriť s letnými horúčavami.. Ako však môžeme pracovať s rovnakým nasadením, keď sa naše telo trápi s vysokými teplotami? Hrozí nám nebezpečná dehydratácia, prehriatie organizmu a následné závraty. Zvyšuje sa teda riziko úrazu, a to najmä pri fyzicky náročných prácach vykonávaných pod holým nebom.

Na zamestnancov v takejto situácii pamätá zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý ukladá zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť vhodné pracovné podmienky, a to vrátane zabezpečenia pitného režimu, ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia zamestnancov. Zamestnávateľ je ďalej povinný poskytovať zamestnancom dostatočné prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť napríklad umytím pokožky chladnou vodou.

Únosný čas práce a ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom, ako aj otázky týkajúce sa pitného režimu zamestnancov upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva o podrobniach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Zamestnávateľ je povinný vytvoriť zamestnancom primerané pracovné podmienky v každom počasí. Mal by zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, aby nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu po dlhšiu dobu ako 10 minút. Zamestnávateľ musí počas horúčav zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním alebo klimatizáciou tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela zamestnancov. Povinnosť zabezpečiť dostatočný pitný režim zamestnancom si zamestnávateľ splní, ak umožní napríklad aj prístup k bežnej pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce. Pri záťaži teplom musí dbať aj na primeranú teplotu nápojov pre zamestnancov.

Čoraz častejšie sa stretávame so zamestnávateľmi, ktorí počas horúčav pristupujú k úprave pracovného času, a to buď skrátením pracovnej doby alebo posunutím začiatku pracovnej zmeny. Úprava pracovného času môže byť riešená aj dohodou medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, respektíve so samotnými zamestnancami. Ak zamestnávateľ k skráteniu pracovnej doby nepristúpi a táto povinnosť mu nevyplýva z kolektívnej zmluvy alebo pracovného poriadku, zamestnanci na ňu nemajú nárok a zamestnávateľ nemusí pracovný čas kvôli nepriaznivému počasiu upraviť. To neplatí v prípade mimoriadne teplých dní, keď je úprava pracovného času nevyhnutná, aby sa dodržala únosná záťaž teplom podľa vyššie uvedenej vyhlášky. Hodnota únosnej záťaže sa určuje v závislosti od energetickej náročnosti práce, teploty a vlhkosti vzduchu. O mimoriadne teplý deň ide pritom vtedy, ak je teplota vonkajšieho vzduchu v tieni vyššia ako 30 °C.
Všetky náklady, ktoré vzniknú zamestnávateľovi v spojení so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať sám a nesmie ich presunúť na zamestnanca.
Porušenie vyššie uvedených povinností zamestnávateľom môže zamestnanec oznámiť príslušnému inšpektorátu práce alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. V prípade preukázania skutočnosti, že zamestnávateľ nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, mu hrozí pokuta až do 100.000,- EUR. Výkonnosť mnohých zamestnancov v lete klesá. Ani vysoké teploty však nie sú ospravedlnením pre porušenie pracovnej disciplíny a leňošenie. Zamestnanci sú naďalej povinní využívať pracovný čas výlučne na prácu pre zamestnávateľa. Čoraz častejšie vidíme ľudí, ktorí sa do práce obliekajú síce primerane teplotám, avšak do šiat, ktoré sa hodia viac na pláž, než do kancelárie. Zamestnanci by za žiadnych okolností nemali nosiť oblečenie, ktoré je v rozpore s firemnou kultúrou.
 

Zdroj: Verlag Dashöfer, Ing. Michaela Tkáčová, Mgr. Katarína Jagnešáková