Povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v súvislosti so zabezpečovaním zjazdnosti ciest a schodnosti chodníkov upravuje §9 cestného zákona č. 135/1961 Zb. V ods. 2 sa uvádza: „Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácii určených výhradne pre chodcov, sú povinný odstraňovať správcovia miestnych komunikácii. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľnosti, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom."

Práve druhá veta bola v médiách vyhlásená za nútenú prácu na cudzom pozemku, teda za činnosť údajne protiústavnú a navrhovali preto túto povinnosť! zrušiť. Ústava SR (čl. 18 Ods. 1 460/1992 Zb.) skutočne zakazuje poslanie kohokoľvek na nútené práce a nútené služby. To však neplatí pre: tresty väzňov, tresty povinnej práce, povinnú vojenskú službu, alebo tzv. civilnú službu, službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných a menšie obecne služby. Ústava teda pripúšťa ukladanie povinnej prace alebo povinnej služby, ide len o to, či povinnosti v súvislosti so zabezpečovaním schodnosti chodníkov sú obsiahnuté medzi prípustnými nútenými prácami a nútenými službami.

Dovoľujeme si tvrdiť, že zabezpečovanie schodnosti chodníkov je konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia chodcov a preto je v súlade s Ústavou SR. Ide o rozdelenie zodpovednosti medzi jednotlivé subjekty tak, aby sa čo najefektívnejšie zabezpečila ochrana zdravia a životov v danom čase a na danom mieste. Cestným zákonom sú upravené vzťahy zodpovednosti v §9a ods. 4 nasledovne: „Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené."

Obec v súlade so zákonom upraví vo všeobecne záväznom právnom predpise obce podrobnosti udržiavania schodnosti chodníkov vlastníkmi, správcami alebo užívateľmi. Môže v ňom zohľadniť všetky podrobnosti, lokálne zvyklosti, či anomálie, ktoré zákonodarca prakticky nemôže predvídať. V súlade so znalosťou miestnych pomerov upraví práva a povinnosti. Pri ich úprave by sa mal vysporiadať s otázkami primeranosti a proporčnosti, nakoľko je zrejme, že niektoré osoby objektívne nebudú môcť zabezpečovať v plnom rozsahu svoje zákonné povinnosti, u iných zase môže byť rozsah povinnosti neprimeraný. Mal by taktiež dávať možnosť dobrovoľného a cenovo dostupného riešenia pre všetkých, ktorí z objektívnych príčin (napr. dovolenka, doba mimo prevádzkových hodín) nemôžu sami zabezpečiť schodnosť priľahlého chodníka.

Je potrebné si uvedomiť, že uvedená povinnosť je viazaná na ochranu zdravia a životov. Aj pri priestupkoch prihliada orgán na okolnosti spáchania priestupku, najmä či ide o hrubú nedbanlivosť, bezohľadnosť alebo objektívnu nemožnosť plniť. Taktiež v prípade uplatneného nároku na náhradu škody možno pred súdom namietať objektívne prekážky, ktoré bránili zabezpečeniu plnenia povinnosti „bez prieťahov".

Zaistiť bezpečný pohyb osôb, vrátané matiek s deťmi, deti, dôchodcov a osôb s obmedzeniami v oblasti mobility, by malo byť prejavom občianskej i susedskej zodpovednosti. Podnikatelia v oblasti služieb by si mali tiež uvedomiť, aký signál vysielajú voči svojim potenciálnym zákazníkom. O to viac, že ochrana zdravia a životov patrí medzi verejné a spoločné záujmy s najvyššou prioritou, teda aspoň by mali.

Pri zabezpečovaní schodnosti chodníkov nejde o zbavovanie sa zodpovednosti samospráv, táto zodpovednosť je v zákone od jeho prvého schválenia, t.j. od 30. novembra 1961, táto povinnosť siaha až do čias Rakúsko - Uhorska a prvky primeranej spoločenskej zodpovednosti za priľahlé nehnuteľnosti v záujme verejného blaha možno identifikovať aj v rímskom práve, ktoré tvorí základ európskeho kontinentálneho práva.

originálna verzia (PDF)

Mgr. Bruno Konečný
riaditeľ' legislatívnej sekcie ZMOS

zdroj : marec 2013, ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA