Prečo na Slovensku (ne)potrebujeme Recyklačný fond? Mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že v dnešnej podobe nemá opodstatnenie a opätovne navrhujú jeho zrušenie. Tu je názor jedného z nich.

Recyklačný fond bol zriadený ako neštátny fond v roku 2001 zákonom č. 223/2001 s cieľom podpory vybudovania recyklačných kapacít na Slovensku. Pri jeho vzniku bolo deklarované, že ide o dočasný inštitút. Tu by sa oplatilo podotknúť niečo k najdôležitejšej skutočnosti, a síce, že ide o neštátny fond. To znamená, že štát nemá na jeho fungovanie priamy vplyv ani nad ním kontrolu. Jeho predstavitelia preukázateľne klamú, ak uvádzajú, že ho kontroluje NKÚ.
Zriadenie RF súviselo s obdobím, kedy Slovensko nebolo členom EÚ. Vtedy sa ešte neaplikoval princíp priamej zodpovednosti výrobcov a dovozcov zhodnotenia a recyklácie odpadov zo skupín výrobkov pochádzajúcich z ich výroby resp. dovozu. Medzičasom však EÚ stanovila povinné limity zberu a zhodnotenia a preniesla zodpovednosť na výrobcov a dovozcov. A najneskôr v tom okamihu mal byť RF zrušený, veď z hľadiska zodpovednosti za recykláciu odpadov nikdy RF nemal a ani nemá žiadnu zodpovednosť. Všetko sa však prekvapujúco začalo vyvíjať úplne inak. Recyklačný fond ďalej zhromažďoval verejné prostriedky (zo zákona mal na to predsa právo) a začal fungovať ako akýsi klub pre vyvolených.
Rozdeľovanie financií. Dotácie nie sú prideľované podľa žiadnych verejných kritérií, na ich prideľovanie nie sú organizované súťaže. Ako si potom vysvetliť fakt, že prvých 20 percent firiem dostalo polovicu všetkých dotácií? KOVOD Recycling, fi rma, ktorá je na prvej priečke získaných dotácií (pravdepodobne majú vyššie kapacity, aké Slovensko kedy vôbec bude potrebovať), je už niekoľko mesiacov na zozname neplatičov Sociálnej poisťovne a ešte pred letom zbankrotovala. A to pritom iba nedávno získala úver od RF v objeme 12,5 mil. eur. Pre zaujímavosť, ak si pozriete výpis z obchodného registra, firma má rovnaké sídlo aj s dvojkou z nášho zoznamu favoritov - spoločnosťou ELEKTRO Recycling, s.r.o. Náhoda?
Vybavenie, IT, budovy... Napriek tomu, že RF je financovaný z poplatkov, ktoré platia občania, obstaráva mimo zákona o verejnom obstarávaní. Platy a iné náklady RF? Tie sú, samozrejme, tajné, odmietajú ich zverejniť, čo je taktiež jasným znakom „transparentnosti."
A peniaze, ktoré sú v RF? Tie sú uložené v súkromných bankách a výnosy z nich sa utrácajú v RF „na spotrebu a prevádzku".
Deformácia trhového prostredia. Dôsledkom činnosti RF a selektívnej podpory vybraných projektov dochádza k deformácii trhového prostredia v oblasti recyklácie odpadov. V SR boli vybudované recyklačné kapacity, ktoré sú predimenzované, čo potvrdzujú aj samotné analýzy RF. Výsledkom sú niekoľkonásobne vyššie ceny spracovania v SR v porovnaní s okolitými krajinami. Naviac, odpad je v súčasnosti komodita s trhovou hodnotou, kde samotný trh dokáže napomáhať a zároveň regulovať množstvo a kvalitu recyklačných kapacít.
Európsky unikát. Zriadenie RF je len slovenským špecifikom, nevyplýva zo žiadnych predpisov EÚ, neopodstatnenosť takejto inštitúcia potvrdzuje aj fakt, že žiadna iná krajina EÚ takúto inštitúciu nemá a odpadové hospodárstvo je v mnohých týchto krajinách na oveľa vyššej úrovni ako v SR. Alebo chce niekto spochybňovať, že v krajinách ako Švédsko, Holandsko, Nemecko, ktoré nemajú Recyklačný fond, je odpadové hospodárstvo horšie ako na Slovensku?
Režim duálneho spoplatnenia väčšiny komodít. Zavedením povinných limitov na zber a zhodnotenie odpadov a súbežnými platbami do RF sú výrobcovia a dovozcovia nútení duálne platiť za odpad - reálne náklady za zber a zhodnotenie a zároveň príspevok do RF. To znamená, že pre občanov má Slovensko oveľa drahší systém ako v iných krajinách EÚ. Ako príklad možno uviesť automobily, kde recyklačný poplatok v Holandsku je 15 eur, v Maďarsku do 10 eur. Na Slovensku 60 eur!
Neopodstatnene vysoké sadzby. Sadzby do RF by mali podľa zákona o odpadoch vychádzať z nákladov na zber a zhodnotenie odpadov. Skutočnosť je taká, že príspevky do RF sú niekoľkonásobne vyššie ako reálne náklady na zber a zhodnotenie odpadov. Napriek vyberaniu príspevkov neexistuje žiadna zodpovednosť RF za plnenie limitov zberu a zhodnotenia odpadov. Priama zodpovednosť leží na pleciach výrobcov a dovozcov, teda povinných osôb.
Nepomáha. Jedným z najpálčivejších problémov odpadového hospodárstva je komunálny odpad v obciach. RF napriek mnohým deklaráciám do roku 2010 podporoval obce sumou nižšou ako 9% celkových prostriedkov. Zvyšná časť prostriedkov fondu, viac než 80% prostriedkov, končí v rukách „priateľov" RF na nesystémovú, nekontrolovanú, neefektívnu a selektívnu podporu projektov, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú ďalšiu deformáciu trhového prostredia.
Nominanti a záujmové skupiny. Nekontrolovateľnosť RF má vplyv na nominácie zástupcov
jednotlivých sektorov v RF, ktorí v skutočnosti bránia záujmy odpadárskej loby a nie daných
sektorov. PhDr. Ján Kamenický, člen dozornej rady RF, je zároveň predstaviteľom spracovateľa olovených batérií a akumulátorov MACH TRADE, spol. s r.o. Výsledkom je, že cena za spracovanie prenosných batérií a akumulátorov je jedna z najvyšších v Európe. Pre porovnanie v SR je to 6,3 eur/kg, v Českej republike 0,3 eur/kg, v Maďarsku 0,5 eur/kg. Aj v druhej najdrahšej krajine, v Belgicku, je cena takmer o polovicu lacnejšia (3,69 eur/kg).
Existenciu RF obhajujú najmä jeho predstavitelia, ale o jej opodstatnení nie sú presvedčené ani politické strany. Výrazom nespokojnosti je fakt, že zrušenie RF je súčasťou programového vyhlásenia vlády SR. Zrušením Recyklačného fondu dôjde k odstráneniu hore spomenutých anomálií spôsobných Recyklačným fondom a štát navyše môže získať približne 42 mil. eur, ktoré ležia nevyužité na jeho účtoch.

Kto dostal najviac
Najväčší prijímatelia dotácií z RF - celkovo (január 2002 - september 2010)

1 KOVOD RECYCLING, s.r.o. , 23 254 948 €
2 ELEKTRO RECYCLING, s.r.o. , 6 158 401 €
3 V.O.D.S., a.s. , 4 340 158 €
4 Castor & Pollux, a.s. , 3 319 392 €
5 ŽP EKO QELET a.s. , 3 241 718 €
6 Združenie automobilového priemyslu SR , 3 056 994 €
7 AUTO - AZ s.r.o. , 2 940 443 €
8 KURUC - COMPANY spol. s r.o. , 2 907 787 €
9 OBALOVÉ MATERIÁLY, s.r.o. , 2 721 901 €
10 DETOX s.r.o. , 2 179 544 €

Autor : Gustáv Budinský, ITAS
Zdroj : www.revuepriemyslu.sk  - Časopis REVUE PRIEMYSLU č.11 november 2010, s. 14,15