Združenie Organizácií Verejných Prác
  SPWA - Slovak Public Works Association

   slovensky   english   deutch   по руски   PRIHLÁSENIE ( neprihlásený )

streda, 25.11. 2020 

 
 » AKTUALITY
 » PROFIL ZDRUŽENIA
 » ORGÁNY ZDRUŽENIA
 » ADRESÁR
 » SEKCIE
 » INFOSERVIS
 » AKCIE ZOVP
 
 » FOTOGALÉRIA  
 » LINKY
 
 » DISKUSNÉ FÓRUM ()
 » BAZÁR (1) 

STANOVY ZOVP SR

členská PRIHLÁŠKA
za riadneho člena združenia


 

PARTNERSKÉ ORGANIZÁCIE


SPOLEK VEŘEJNE
PROPĚŠNÝCH SLUŽEB

 


 


Krajowe Forum Dyrektorów Zakładów Oczyszczania Miast

 


 


 
 

MEDIÁLNI PARTNERI



 
 
Google

 

 
 

 

R. Malček: Váhy vo vozidlách nie sú povinné nikde inde na svete okrem Slovenska

28.10.2020 11:28:49  vytlačiť  


Ak sa spočítajú dodatočné náklady na váhy, povinnú predúpravu a kuchynský odpad, poplatok za odpad na osobu môže vzrásť aj o 70 eur ročne.

Do zoznamu povinností, ktoré budú musieť subjekty odpadového hospodárstva v najbližších rokoch realizovať, patrí aj inštalácia vážiaceho systému do vozidiel. Hoci presnejšie podmienky sú zatiaľ nejasné, nutnosť sa netýka iba klasických smetiarskych áut, ale aj nosičov kontajnerov, starších multikár, či traktorov. Vážiaci systém môže v takomto prípade niekoľkonásobne prevýšiť cenu starého vozidla.

O najpoužívanejších druhoch vážiacich systémov na Slovensku, ich výhodách aj nevýhodách, ale i finančných dopadoch najvýznamnejších povinností v oblasti odpadov, hovoril na nedávnej konferencii Odpadové hospodárstvo 2020 Roman Malček, majiteľ spoločnosti Redox.

V tomto článku sa dozviete aj:

  • aké základné druhy vážiacich systémov sa používajú
  • aké sú výhody a nevýhody individuálneho váženia nádob
  • o koľko sa môžu zvýšiť náklady na vozidlo pri inštalácii smart riešenia
  • pre aké obce dané riešenie nie je vhodné
  • čomu môže individuálne váženie odpadu napomôcť
  • ako sa povinné váhy v autách prejavia na výške poplatku za odpad
  • koľko môžu platiť obyvatelia za odpad, ak sa zavedú všetky očakávané povinnosti

Existuje niekoľko druhov vážiacich systémov inštalovaných v smetiarskych autách. Na Slovensku sa používajú dva. Ide o váženie množstva odpadu za obec, alebo váženie individuálnych nádob s odpadom.

Prvý spôsob používajú niektoré zberové spoločnosti už niekoľko rokov. Vážiace zariadenie sa umiestňuje medzi nadstavbu a podvozok vozidla. Vozidlo vyzbiera odpad v celej obci, ktorý sa odváži a zberovka posiela vážny lístok samospráve. Odchýlka nameraného množstva odpadu od skutočnosti dosahuje zhruba 20 kilogramov. “Takéto zariadenia je nutné kalibrovať minimálne každé dva roky, optimálne raz za rok. Nie je to lacná záležitosť,” upozorňuje Roman Malček. Nevýhodou tohto vážiaceho systému je nutnosť demontáže nadstavby pri inštalovaní 4-6 snímačov podľa veľkosti nadstavby.  

High-tech riešenie

Druhé riešenie je individuálne váženie každej nádoby s odpadom. Váhy sú umiestnené v zadnej časti nadstavby vozidla a váži sa každá nádoba. Očipovanie nádoby umožňuje vytvorenie databázy s menom majiteľa, ulicou, číslom domu, GPS súradnicami, typom nádoby aj druhom odpadu. Takýto spôsob realizovalo napríklad Ponitrianskej združenie obcí v roku 2011. “Toto riešenie je vyskúšané aj na Slovensku. Vyžaduje však definovanie cieľov. A na to samospráva príliš nemyslí. Starosta môže byť prekvapený, že na konci dňa dostane veľké množstvo dát, ktoré draho zaplatí, ale bude z nich vedieť využiť možno 5 %.”

Prostredníctvom GPS systému si samospráva aj zberovka môže kontrolovať aktuálny stav nádob a evidenciu odpadu. “Pre starostu je to pekné riešenie. Keď príde niekto a toto mu ponúka, vyzerá to naozaj pekne. Dôležité je však povedať aj cenu, ktorú zaplatí.” R. Malček upozorňuje, že na zakúpenie vážiacich systémov neexistujú žiadne dotačné programy a samosprávy to musia priamo zaplatiť. Tak sa najlepšie ukáže zmysluplnosť daného riešenia v praxi.

Výhodou je presné meranie s minimálnymi odchýlkami, jasná identifikácia, fakturovanie presne vyvezeného množstva odpadu. Keďže každá nádoba je zachytená v systéme, zabraňuje sa čiernemu vysýpaniu nádob. Nádoba mimo systému jednoducho nie je vyprázdnená. “Je to bič na živnostníkov, pretože mnohí sa vyhýbajú povinnosti podpisovať s mestom zmluvu na zneškodňovanie odpadu a plateniu za odpad,” myslí si Malček.

Finančná náročnosť

Najväčšou nevýhodou váženia každej nádoby je finančná náročnosť tohto systému. Náklady na vozidlo sa tak predražia aj o 30 %. Avšak nie sú to iba priame náklady na váženie vo vozidle. Vysoko pokročilá technológia vyžaduje aj personálne náklady. Niekto totiž musí vytvoriť a udržiavať databázu s obrovským množstvom údajov. Podľa odborníka výsledkom môže byť zvýšenie poplatku za odpad pre občana o päť až desať eur ročne.

Tento systém zrejme nebude riešením pre obce, ktoré si samé vozia odpad. Často na 20-ročnom vozidle jeden alebo dvakrát do týždňa. Cena vážiaceho zariadenia v tomto prípade prevýši hodnotu auta aj niekoľkonásobne. Pri nízkej frekvencii zvozov sa takýto systém nezaplatí a nemá význam.

Individuálne váženie je podľa R. Malčeka dobré aj na vytlačenie rôznych pokútnych zberoviek, ktoré deformujú systém. “Ide o spoločnosti, ktoré vyhrávajú najlacnejšie súťaže v obciach. Zameriavajú sa na obce, mestá ich nezaujímajú. Vyhrajú súťaž na zber a zneškodnenie odpadu za najnižšiu cenu, čo si potom rôznymi spôsobmi kompenzujú. Tento systém je bič na nich, budú to mať oveľa ťažšie.”

Bude sa na Slovensku platiť 100 eur za odpad?

Predstaviteľ spoločnosti Redox upozorňuje znova na náklady súvisiace s povinným zavádzaním váh do vozidiel. No aj s ďalšími povinnosťami pri nakladaní s odpadmi, ktoré sa zavádzajú. “Keď bude zber kuchynského odpadu stáť ďalších 20 eur na obyvateľa (ročne), povinná úprava odpadu + 20-40 eur, vážiace systémy + 5-10 eur, nakoniec zistíme, že sme na úrovni + 70 eur ročne. V súčasnosti platia obyvatelia okolo 25 eur. Možno budú platiť spolu 95 eur ročne za odpad a všetko bude dokonale pekné. Ak je to politicky priechodné pre samosprávu, tak fajn. Všetci budú spokojní, okrem občanov. Ak nie, bude sa hľadať niekto iný, kto by to zaplatil. Ak to budú výrobcovia, v konečnom dôsledku to aj tak zaplatia občania.”

R. Malček pripomína, že všetka technológia aj technika týkajúca sa povinnej úpravy, kuchynského odpadu a vážiacich systémov je rovnaká ako v Nemecku alebo Rakúsku. Tam však nakladanie s odpadmi vychádza 80-100 eur na jednu osobu ročne. “Na Slovensku sa za 30 eur veľké zázraky robiť nedajú.”

Váhy povinné iba na Slovensku

Podľa neho buď treba s týmito pripravovanými povinnosťami niečo spraviť, alebo pripraviť ľudí na to, že síce budeme v súlade s európskou legislatívou krajší, no bude to stáť oveľa viac. “Ak by niekto na Slovensku nejakým zázrakom vymyslel, ako všetky tri legislatívne povinnosti vyriešiť za 30 eur, tak odíde okamžite podnikať do Nemecka. Tam mu to bude znášať zlaté vajcia a nebude sa trápiť na Slovensku.”

Upozorňuje tiež na skutočnosť, že Slovensko je jedinou krajinou na svete, kde majú byť vážiace systémy vo vozidlách povinné. Napríklad v Česku je to iba dobrovoľná možnosť. “Slovensko je jediná krajina, kde je to nanútené. Predpokladám, že pri rozoberaní otázky hodnoty za peniaze bude aj toto silný argument za zmenu na dobrovoľné rozhodnutie. Ak budú váhy povinné, bude to mať ekonomické dopady, rovnako ako ostatné zákonom predpokladané povinnosti.”

 

Zdroj a foto : www.odpady-portla.sk




   
  : reklama  :  kontakt  :

(c) Copyright 2oo4, ZOVP