Združenie Organizácií Verejných Prác
  SPWA - Slovak Public Works Association

   slovensky   english   deutch   по руски   PRIHLÁSENIE ( neprihlásený )

utorok, 17.9. 2019 

 
 » AKTUALITY
 » PROFIL ZDRUŽENIA
 » ORGÁNY ZDRUŽENIA
 » ADRESÁR
 » SEKCIE
 » INFOSERVIS
 » AKCIE ZOVP
 
 » FOTOGALÉRIA  
 » LINKY
 
 » DISKUSNÉ FÓRUM ()
 » BAZÁR (0) 

STANOVY ZOVP SR

členská PRIHLÁŠKA
za riadneho člena združenia


 

PARTNERSKÉ ORGANIZÁCIE


SPOLEK VEŘEJNE
PROPĚŠNÝCH SLUŽEB

 


 


Krajowe Forum Dyrektorów Zakładów Oczyszczania Miast

 


 


 
 

MEDIÁLNI PARTNERI



 
 
Google

 

 
 

 

„Spravodlivé“ poplatky za komunálny odpad?

16.9.2011 12:19:51  vytlačiť  

V nedávnom článku „Humenčania platia najnižší poplatok za komunálny odpad" sa na webe www.odpady-portal.sk jeho autori zaoberali výškou poplatku za komunálny odpad v jednotlivých mestách Slovenska. Pre úplnosť dodajme, že išlo o 37 miest Slovenska s počtom obyvateľov nad 20 000, bez Bratislavy a Košíc, kde sa komunálny odpad prevažné spaľuje.

Škoda, že tieto dve mestá boli z tohto porovnávania vylúčené, keďže spaľovanie odpadov je taktiež organickou súčasťou odpadového hospodárstva. Podobne ako kompostovanie, materiálová recyklácia či skládkovanie. Ak bolo účelom článku priblížiť širšej odbornej verejnosti ekonomické princípy fungovania odpadového hospodárstva na úrovni samospráv, bolo by vhodné doplniť do porovnávania aj tieto dve mestá. Tým by sa do všeobecného prehľadu dostal aj aspekt ekonomiky nakladania s KO formou spaľovania. Podľa nášho názoru by bol pohľad na tento problém potom úplnejší.

Čo sme sa teda z tohto článku dozvedeli ? Priemerná výška poplatku za komunálne odpady a drobný stavebný odpad v týchto mestách je 20,112 EUR/obyv. Najnižší poplatok platia obyvatelia mesta Humenné vo výške 12,19 EUR a naopak najvyšší poplatok je podľa tohto prieskumu v meste Prievidza vo výške 29,2 EUR. Ponechajme teraz stranou prípadnú závisť občanom Humenného (ruku na srdce: kto z nás nepreferuje cenu pri nákupoch a neprejde z jedného obchodného reťazca do druhého kvôli lacnejšiemu maslu?) a pozrime sa spoločne, čo ďalšie sa dá z týchto údajov vyčítať. Vzhľadom na rozsah problém je príspevok rozdelený do viacerých kapitol.

História poplatkov za komunálny odpad v slovenskej legislatíve

Predovšetkým je potrebné uviesť, že výšku poplatku za komunálne odpady si na Slovensku určuje každá samospráva samostatne. Vláda svojim zákonom o odpadoch (§ 39 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z.) preniesla na obce zodpovednosť za nakladanie s komunálnym odpadom. Preto možno považovať právomoc obci na určovanie tohto poplatku za správne a spravodlivé. Je tak vo výlučnej kompetencií obce (miestneho zastupiteľstva) ako k tomu problému pristúpi a akú výšku poplatku svojím VZN nastaví.

Česko

Napríklad v susednom Česku takúto právomoc obce nemajú a výška poplatku za komunálne odpady je určená zákonom ešte z roku 2002 vo výške 500.- Kč na osobu (cca 20,43 EUR).

Starostovia a samosprávy českých a moravských miest a obcí sa už dlhšiu dobu preto ozývajú, že tento zákon je potrebné novelizovať. Skutočné náklady na odpadové hospodárstvo obcí sa každým rokom zvyšuje. Napr. podľa Eko-komu dosahovali už v roku 2009 priemerne náklady obcí na odpady 871,50 Kč. (35,61 EUR). V priemere tak obce v Čechách a na Morave doplácajú 30 % nákladov na OH zo svojho rozpočtu (26-39 % podľa veľkosti obce).

Očakávania pred desiatimi rokmi

Nedá nám, najmä pre mladšiu generáciu, aby sme sa trochu nevrátili do minulosti a nepripomenuli históriu tohto poplatku za komunálne odpady na Slovensku. O tom sa najlepšie dočítame v odbornej tlači. Aké boli očakávania pri zavádzaní tohto nového zákona o odpadoch od odborníkov odpadového hospodárstva si môžeme prečítať v čísle 1/2001 časopisu Odpady. Hneď v úvodnom článku a aj v nasledujúcich príspevkoch tohto čísla časopisu spred 10 rokov sa píše:

Obec bude zo zákona povinná: zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálneho odpadu vznikajúceho na jej území, zabezpečiť zberné nádoby zodpovedajúce jej systému zberu komunálneho odpadu, zabezpečiť priestor, kde možno odovzdávať oddelené zložky komunálneho odpadu v rámci separovaného zberu; najmenej dvakrát do roka zabezpečiť zber objemného odpadu, vytriedenie domového odpadu s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov a odvoz tohto odpadu.

Na zabezpečenie týchto povinností má už dnes obec a najmä novým zákonom dostane do rúk významné nástroje: oprávnenie regulovať nakladanie s komunálnym odpadom vydaním všeobecne záväzného nariadenia obce a oprávnenie vyberať nový miestny poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu. Tento poplatok sa zavádza ako priama novela zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch. Zároveň obce budú oprávnené aj prerokúvať priestupky vo veciach nakladania s komunálnym odpadom.

(JUDr. B. Gašparíková, CSc., MŽP SR)

Obec dostala do vienka nový nástroj pre posilnenie svojho postavenia pri nakladaní s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom. V novom zákone sa zaviedol miestny poplatok za zber, prepravu a zneškodnenie tohto odpadu. Jeho výška je navrhnutá v rozsahu od 70 do 800 Sk za osobu a rok alebo v prípade preukázania využívania žetónového zberu minimálne 70 Sk za osobu a rok. Poplatok sa určí vo VZN.

Verím, že zavedením tohto miestneho poplatku sa obmedzí vznik nelegálnych skládok komunálneho odpadu a keď už skládka vznikne, obec bude mať finančné prostriedky na jej odstránenie. Myslím si, že je to pozitívny prvok pre skvalitňovanie životného prostredia a vzhľadu našich obcí. Teraz už záleží len na obciach, ako sa zhostia svojich kompetencií, o ktoré právom bojovali.

(Ing. P. Nováčik, OU, Nové Mesto nad Váhom)

Ďalším významným prvkom v novom zákone, ktorý súvisí s povinnosťami fyzických osôb, je zavedenie miestneho poplatku. Tento poplatok, ktorého výšku určí obec, platí každý občan a príjmy z poplatkov slúžia výlučne obci na úhradu nákladov spojených so zberom, prepravou a zneškodňovaním komunálnych odpadov. Miestny poplatok sa stáva reálnym nástrojom, ktorým môžu obce získať zdroje, a to spravodlivým rozdelením nákladov na jednotlivých pôvodcov odpadov - právnické a fyzické osoby. Okrem toho obce majú možnosť z týchto zdrojov realizovať ďalšie úlohy, ktoré im zákon ukladá najmä v súvislosti so zavádzaním separovaného zberu komunálneho odpadu, oddeleného zberu odpadov s obsahom škodlivín z komunálneho odpadu a pod.

(Ing. J. Greizinger, EKOS,s.r.o. Stará Ľubovňa)

V rámci novelizácie právnych predpisov dotýkajúcich sa odpadového hospodárstva chýba novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov na skládku, ktorá by ekonomicky zvýhodnila materiálové zhodnocovanie oproti skládkovaniu. Spoločnosť priateľov Zeme navrhla konkrétne znenie novely, ktorá by zvýšila poplatok za uloženie odpadov na skládku a každý rok by jeho výška narastala až do času, pokiaľ by skládkovanie bolo ekonomicky nevýhodnejšie ako separovaný zber a recyklácia/ kompostovanie bioodpadov.

K nárastu poplatkov za odpady by nemuselo dôjsť vôbec, resp. len minimálne, lebo zvýšenie cien za skládkovanie by kompenzoval bezplatne zabezpečovaný separovaný zber veľkej časti domového odpadu. Taktiež sa nepotvrdili obavy z výrazného nárastu divokých skládok v krajinách, kde tzv. skládkovú daň zaviedli.

(L. Hegyi, Spoločnosť priateľov Zeme, Košice)

Realita po desiatich rokoch

Ktoré z týchto očakávaní sa nakoniec naplnili, ktoré ostali aj po desiatich rokoch len nesplnenými želaniami a ktoré boli od počiatku utopickými snami, ponechávame na osobnom úsudku čitateľov. Predstava „bezplatného separovaného zberu" či „obmedzenia vzniku nelegálnych skládok" dnes budí len úsmev.

Skúsme teda pátrať po tom, či dokázali obce za 10 rokov fungovania tohto inštitútu poplatku za komunálny odpad využiť jeho ekonomickú silu (2,33 - 26,55 EUR) ako nástroja na zvládnutie odpadového hospodárstva na svojom území.
Pomerne presne je tento stav na Slovensku charakterizovaný v kapitole Ekonomická optika vnímania odpadu: „ dlhodobo neudržateľné vykrývanie deficitov odpadového hospodárstva (obcí) je jednou z hlavných prekážok uvedomenia si zodpovednosti občana za odpad, ktorý vyprodukuje, za ekologické ale hlavne ekonomické dopady, ktoré z toho vyplývajú." (Odpady č. 2/2010, D. Haško: Povinné separovanie komunálneho odpadu).

Ako ďalej?

Súčasná novela zákona o poplatkoch za komunálne odpady, rozpracovaný Program odpadového hospodárstva a tiež pripravovaná veľká novela zákona o odpadoch sú však dobrou príležitosťou si tieto „historické plány" oprášiť a vyvarovať sa z opakovania podobných chýb a neuskutočniteľných cieľov. Jedným z príznakov rozvinutej spoločnosti (knowledge-base) je totiž aj snaha o jej dôsledne riadenie, čo nevyhnutne predpokladá poznanie vývojových trendov a zákonitosti vývinu. Ruka v ruke s tým procesom je aj prognózovanie a strategické plánovanie. Klasickou ukážkou je napr. známa Lisabonská stratégia, prijatá EP v roku 2000 v rámci EU. Aké boli jej ambície a čo sa nakoniec za 10 rokov podarilo splniť hádam nie je potrebné príliš komentovať. Dovolím si len odcitovať komentár Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu SAV, uverejnený v SME 9.3.2010:

„Lisabonská stratégia prijatá v roku 2000 mala do roku 2010 premeniť Európsku úniu na „najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu vedomostnú ekonomiku sveta". Hodnotiaca správa Európskej komisie publikovaná 2. februára 2010, priznala, že hlavné ciele Lisabonskej stratégie neboli naplnené. Nepodarilo sa dostatočne zvýšiť ani zamestnanosť, ani výdavky na vedu a techniku. Nová stratégia Európa 2020 prijatá 3. marca 2010 namiesto starých nesplnených cieľov si kladie nové, ešte ambicióznejšie plány! Zamestnanosť má dosiahnuť nie 70, ale 75 percent populácie v produktívnom veku. Znovu sa opakuje cieľ výdavkov na výskum a vývoj v objeme troch percent HDP. Až 40 percent mladých ľudí má mať vysokú školu. Eurokrati sa občas potknú o pravdu a rozbijú si nos. Znovu však vstanú a kráčajú v ústrety krajším zajtrajškom."


zdroj :
www.odpady-portal.sk




   
  : reklama  :  kontakt  :

(c) Copyright 2oo4, ZOVP