Zavedenie mechanicko-biologickej úpravy odpadu od budúceho roku nie je technicky možné. Nie, že by sme nechceli, ale nie sú vytvorené podmienky, tvrdia samosprávne združenia.

Prakticky každý rok sa opakujúca situácia pri novej povinnosti v nakladaní s komunálnym odpadom je tu opäť. Narýchlo uzákonená podmienka upravovať odpad pre umiestnením na skládku by mala začať platiť od budúceho roka. Predchádzajúci a už raz preložený termín bol plánovaný na január 2023, v súčasnosti sa opäť hovorí o možnosti odkladu. „Úloha je nesplniteľná a vyžaduje ďalší odklad. Pre mechanicko-biologickú úpravu odpadu zatiaľ neboli vytvorené dostatočné kapacity. Viackrát sme na to upozorňovali MŽP SR a akceptovalo to aj bývalé vedenie. Je potrebné preložiť povinnosť na rok 2027 a zdynamizovať prípravu a budovanie kapacít,“ uviedol Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska počas nedávnej konferencie TA3 o odpadoch. Podľa neho bude po voľbách nutné urýchlene sa témou zaoberať, inak to môže skomplikovať život samosprávam aj občanom a predražiť odpadové hospodárstvo. Hoci pár miest už má linky funkčné, ide skôr o výnimky. Pre takéto samosprávy žiada ZMOS kompenzácie od štátu kvôli zvýšeným nákladom.

Mestá nie sú pripravené
Podľa Jany Červenákovej z Únie miest Slovenska má zmluvne zabezpečenú úpravu odpadu v súčasnosti iba jedno mesto na Slovensku. Rýchlosť budovania liniek má spomaľovať proces verejného obstarávania, ktoré musia realizovať všetky samosprávy, kde služby odpadového hospodárstva zabezpečuje externá firma. „Poskytovatelia nedokázali, najmä vinou štátu a zdĺhavých povoľovacích procesov, dosiahnuť dostatočné a pripravené kapacity na celom Slovensku. Tak isto nie sú k dispozícií ani všetky vyhlášky a nariadenia ohľadom úpravy, vrátane nutných laboratórií a testov vzoriek. Náročnosť spočíva aj v premietnutí zmeny poplatkov za odpad do všeobecne záväzných predpisov, čo tiež vyžaduje čas.Zavedenie plošného procesu MBÚ na celom Slovensku od 1.1.2024 nie je technicky možné. Nie, že by mestá nechceli. Ale nie sú k tomu vytvorené podmienky. V niektorých okolitých krajinách bola táto povinnosť odložená na oveľa dlhšie obdobie a problémy odpadového hospodárstva sa riešia filozoficky iným spôsobom,“ hovorí predstaviteľka ÚMS.

J. Božik oponuje, že ide iba o jedno mesto s MBÚ. „Momentálne existuje na Slovensku asi desať liniek. Je pravda, že to je málo. Ale aj po zavedení úpravy tu bude zostávať odpad, ktorý sa nebude dať separovať, stabilizovať, recyklovať a v tom je veľký problém.“

Energetické zhodnocovanie bude treba
Aj Stella Slučiaková z Inštitútu environmentálnej politiky pod MŽP SR si myslí, že budú potrebné kapacity pre komunálny odpad odkláňaný zo skládok. „Teraz sa môže javiť, že potrebná kapacita je vyše 1 mil. ton, no po prijatí opatrení to v budúcnosti môže byť menej. Odpad treba odkloniť inde. Či chceme alebo nechceme, budú potrebné nejaké kapacity aj pre energetické zhodnocovanie odpadu.“ Hoci súčasná situácia nasvedčuje opaku, podľa analytičky môže dôjsť v budúcnosti k nadbytočným kapacitám zariadení. „Keby sa vybudovali všetky plánované kapacity, bude ich oveľa viac, ako je potrebné. Preto treba nájsť správnu rovnováhu. Štát spolu so súkromným sektorom by mal vytvoriť plán, kam chceme, aby sa odpadové hospodárstvo uberalo. Či a ako chceme dosahovať ciele, a čo so zvyšným nerecyklovateľným odpadom. Sme si vedomí toho, že úprava odpadu pred skládkovaním možno nebude zavedená od januára 2024, no zatiaľ nevieme, či to tak bude,“ uviedla.

Hľadanie slovenskej cesty
Roman Malček, konateľ spoločnosti Redox, si myslí, že na Slovensku sa v odpadovom hospodárstve stále hľadá akási tretia cesta. „Realizovať veci ako v Rakúsku, či Nemecku, ale za menšie peniaze. To však nie je možné. Ak chceme ísť európskou cestou, treba prijať pravidlá hry.“ Doteraz zavádzané modely, ktoré mali viesť ku znižovaniu miery skládkovania komunálneho odpadu, ako je napríklad rušenie jednorazových obalov, zavádzanie domáceho kompostovania, či rôznych vedierkových systémov pri zbere kuchynského odpadu, prinieslo podľa neho pokles skládkovania o zanedbateľné percentá. „Treba hľadať ďalšie systémy a prispôsobiť ich mentalite obyvateľov. Ľudia sú zodpovední, ale nie veľmi ochotní za to platiť ako v Nemecku.“

Skládkuje sa, lebo iné kapacity nie sú
Odpad sa ukladá na skládky najmä preto, lebo podľa R. Malčeka všetky ostatné preferované cesty na Slovensku sú komplikované a vytvárajú sa im prekážky ako napríklad pri energetickom zhodnocovaní odpadu. Materiálová recyklácia sa nerozvíja dostatočne z dôvodu, že obaly sa stále vyrábajú z viacvrstvových plastov a spracovanie takéhoto odpadu by bolo príliš nákladné. „Oveľa jednoduchšie je baliť potraviny do obalu z jedného plastu a neriešiť komplikovanú koncovku. Tu je dôležitá aj jednotnosť noriem pre obaly, aby ich nebolo veľa.“ Cestou pre odpadové hospodárstvo na Slovensku je podľa dodávateľa komunálnej techniky energetické zhodnocovanie odpadu v kombinácii s predchádzaním vzniku odpadov, ale iba ako doplnkom. „Zároveň treba vyriešiť financovanie triedeného zberu, ktorý je výrazne podfinancovaný. Je potrebné zabezpečiť dostatočné recyklačné kapacity, aby odpad nemusel prúdiť iba do cementární alebo spaľovní, ale dokázal sa aj opätovne využiť.“

Vybrať realizovateľné opatrenia
J. Červenáková si myslí, že aj v nakladaní s odpadmi platí tzv. „Paretovo“ pravidlo. Až 80 % problému možno vyriešiť jednoduchými opatreniami a každé ďalšie percento je už oveľa náročnejšie dosiahnuť. „Treba vybrať opatrenia s najväčšou pridanou hodnotou, primeraným pomerom cena-výkon a realizovateľnosťou. Nie je reálne očakávať, že pri nakladaní s odpadom sa všetci budú správať ideálne. Nikto nechce skládky ako hlavné riešenie. Ale niektoré opatrenia sú tak drahé a ťažko realizovateľné, že sa k nim netreba uchyľovať.Ak sa zmení legislatíva, urýchli EIA proces a naplnia požiadavky samosprávy voči centrálnym politikom,  v roku 2027 sa podľa neho môže podariť zaviesť úpravu odpadu pred skládkovaním. Ak sa podmienky nezmenia, nemusí to byť ani od uvedeného dátumu.

Zdroj : www.odpady-portal.sk