Do 1. januára 2024, odkedy sa na skládky bude môcť ukladať už iba upravený odpad, zostáva polroka. Potrebná infraštruktúra na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) odpadov však stále chýba. Samosprávy preto bijú na poplach. Predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) na tlačovej besede včera (14. júna) zopakovali argumentáciu samospráv z jesene minulého roka, kedy sa podarilo povinnosť posunúť o jeden rok. Ani takýto odklad však podľa starostov a primátorov stačiť nebude a dostatok liniek do konca roka nevznikne. Žiadajú preto o ďalší posun.

Liniek MBÚ stále nie je dosť
Podstata problému podľa samospráv spočíva v tom, že k 1. januáru nebude v krajine dostatok liniek MBÚ na to, aby bolo možné zabezpečiť úpravu všetkého zmesového komunálneho odpadu. Nové zariadenia pribúdajú len pomaly. Zatiaľ čo bývalé vedenie rezortu životného prostredia vyzývalo mestá a obce, aby na budovanie MBÚ využili eurofondy, samosprávy sa pre krkolomné podmienky k peniazom dostanú iba ťažko. Napríklad z ostatnej výzvy zameranej na MBÚ ministerstvo podporilo iba jeden takýto projekt na východe Slovenska.

Ako pre rádiožurnál Slovenského rozhlasu včera (14. júna) vysvetlil analytik Odpady-portal.sk Radovan Kazda, prvá časť MBÚ v podobe mechanickej úpravy spočíva najmä v tom, že zmesový komunálny odpad sa rozdelí na dve frakcie. „Prvá frakcia, ktorú tvoria najmä obaly, by sa v budúcnosti mala energeticky zhodnocovať a poslúžiť napríklad ako alternatívne palivo pre cementárne. Druhá podsitná frakcia, to bude najmä biologicky rozložiteľná zložka zmesového komunálneho odpadu,“ priblížil R. Kazda.

Podľa odpadu prezidenta Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) nebude k 1. januáru 2024 na novú povinnosť pripravených viac ako 40 – 45 % Slovenska. „A to nie z vlastnej viny, ale v dôsledku veľmi komplikovaných schvaľovacích procesov z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie a stavebného zákona,“ podotkol P. Krasnec. Práve na prieťahy spojené s povoľovacími procesmi upozornili aj experti, ktorí pre Odpady-portal.sk opisovali situáciu na trhu začiatkom roku 2023. V prípade samospráv podľa nich budovanie infraštruktúry trvá dlhšie aj z dôvodu verejných obstarávaní. Kamil Potoma, výkonný riaditeľ spoločnosti REWA-TECH, vtedy odhadol, že ku koncu roka 2023 nebude možné na území Slovenska upraviť podľa požiadaviek legislatívy približne 40 % až 60 % zmesových odpadov. „Dnes nikto netuší, ako s týmto dedičstvom naloží nová vláda,“ podotkol.

Budovanie infraštruktúry okrem toho trvá dlhšie aj pre zložitejšie rozhodovacie procesy. „U podnikov, ktorých vlastníkom alebo spoluvlastníkom je samospráva, trvajú procesy oveľa dlhšie. Sú viazaní rozhodnutiami zastupiteľstva a vedenia mesta, ktorých zloženie sa v mnohých prípadoch zásadne zmenilo,“ vysvetlil v nedávnom rozhovore venovanom téme MBÚ prezident Združenia organizácií verejných prác SR Peter Kuba.

Presný prehľad o tom, koľko zariadení MBÚ je k dnešnému dňu na Slovensku v prevádzkyschopnom stave, envirorezort zatiaľ neposkytol. Začiatkom tohto roka ministerstvo síce samosprávam rozoslalo zoznam 12 zariadení, ako však ukázal prieskum Odpady-portal.sk, rezort do prehľadu započítal aj neexistujúce prevádzky, kompostáreň či výrobňu tuhých alternatívnych palív (TAP). 

Regulujte ceny, odkazuje šéf ZMOS
Samosprávy združené v ZMOS-e vidia v prudkom zvýšení nákladov. „ZMOS-u sa podaril ročný odklad MBÚ. Od budúceho roka by malo byť MBÚ realitou, čo výrazne predraží poplatok občana za odpad, v čase rozvratu verejných financií je to neúnosné. Na druhej strane hovoríme o konsolidácii verejných financií, čo si protirečí s tým, čo nám stanovuje legislatíva,“ povedal predseda združenia Jozef Božik. ZMOS preto žiada rezort životného prostredia o prijatie legislatívy, ktorá oddiali zákonu povinnosť úpravy odpadu na rok 2027. Združenie zároveň žiada, aby pre samosprávy, ktoré zaviedli a zavádzajú linky MBÚ, odklad nespôsobil zvýšené náklady, ktoré budú znášať obecné rozpočty a občania. „V rámci ZMOS je väčšinová požiadavka na oddialenie zákonnej povinnosti,“ uviedlo združenie v tlačovej správe. Predstavitelia samospráv tvrdia, že nepožadujú zrušenie povinnosti, ale len dostatočný časový priestor na prípravu mechanizmov a ďalšie procesy, ktoré budú nasledovať po MBÚ. Pripomínajú, že výstupom mechanickej úpravy odpadov má byť TAP, ktoré sa má využívať predovšetkým v cementárňach tak, aby tento výstup na konci dňa nebol ďalším nákladom samosprávy a občanov. „Platiť cementárňam, aby odoberali tuhé palivo nie je riešením. Je potrebné, aby štát už teraz nastavil opatrenia a reguloval ceny,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik. Paralelne s týmto chce ZMOS rokovať s rezortom životného prostredia ako nastaviť model MBÚ v regiónoch zo strany štátu, v ktorých už prebieha zavedenie liniek MBÚ.

Podľa primátora mesta Šaľa Jozefa Belického je žiaduce, aby štát predložil stratégiu nakladania s odpadom do roku 2035, kedy má byť skládkovanie obmedzené na minimum. Stratégia by podľa neho mala ukázať „či pôjdeme cestou podpory cirkulárnej obehovej ekonomiky alebo nájdeme nové technológie alebo procesy na spracovanie komunálneho odpadu. Dnes nám takéto riešenie nikto z odborných kruhov nedodal. Očakávame stratégiu odpadového hospodárstva“, zdôraznil J. Belický.

Niekde už MBÚ majú
Starosta juhoslovenskej obce Dolný Bar a predseda odbornej sekcie ZMOS-u pre životné prostredie Oskar Bereczk považuje za dôležitú spoluprácu rezortu životného prostredia v oblasti nastavovania legislatívy s mestami a obcami, ako aj spoluprácu s podnikateľskými subjektmi, kde priestor a dopyt existuje. Do špecifického postavenia sa pritom dostávajú regióny, kde sa odpadový trh stihol na novú povinnosť pripraviť. Vlaňajší návrh envirorezortu počíta pri novom nastavení skládkovacích poplatkov s tým, že zatiaľ čo tieto obce by sa pod finančný tlak nedostali, samosprávam bez zavedenej úpravy odpadov by poplatky stúpli mnohonásobne. Príkladom je obec Pusté Sady v sereďskom regióne, kde pôsobí odpadové združenie a kde v súčasnosti dokončujú linku MBÚ. „Sme samosprávy, ktoré si plnia zákonnú povinnosť, aj napriek tomu, že vykonávacia smernica nebola žiadna, išli sme do toho. Proces nebol jednoduchý. Museli sme zainvestovať 2,8 milióna eur. Teraz hľadáme proces s ministerstvom životného prostredia ako implementovať MBÚ, dopady na zberové spoločnosti a na občanov“, uviedol starosta obce Pusté Sady Tomáš Nemček počas tlačovej besedy.

Na druhej strane Pavel Kravec, starosta obce Trnavá Hora, ktorá má 1 300 občanov, tvrdí, že v ich podmienkach je MBÚ nerealizovateľná. Obec sa podľa neho stáva „rukojemníkom trhu,“ pretože vysúťažená firma „buď ponúka alebo neponúka MBÚ.“ ZMOS preto plánuje v rokovaniach s rezortom životného prostredia a na plánovanom stretnutí s politickými stranami 26. júna 2023 požadovať oddialenie povinnej úpravy odpadov na rok 2027. Štát by mal podľa združenia „hľadať procesy pre samosprávy, ktoré zavádzajú MBÚ, aby splnenie zákonnej lehoty nebolo pre nich ďalšou nákladovou položkou, tak pre samosprávy ako i samotných občanov.“

Ministerstvo chce diskutovať
Na druhej strane rezort životného prostredia, ktorý v závere minulého roka po opakovaných apeloch samospráv a zberových spoločností povinnú úpravu odložil o jeden rok, teraz pod novým vedením tvrdí, že diskusii je otvorené. „Pre ministerstvo životného prostredia je dôležité, aby sa diskusia vymanila z roviny „musíme alebo nemusíme zaviesť úpravu kvôli Európskej únii.“ Znižovať objem odpadu ukladaného na skládky musíme kvôli Slovensku a v prvom rade kvôli ľuďom, ktorí na Slovensku žijú,“ tlmočil postoj envirorezortu pre Slovenský rozhlas hovorca MŽP SR Tomáš Ferenčák.

Zatiaľ posledný posun termínu povinnej uprávy odpadu pred skládkovaním rezort koncom minulého roka zaviedol novelou vyhlášky MŽP SR č. 26/2021 Z. z., ktorou sa zmenila a doplnila vyhláška MŽP SR č. 382/2018 Z.z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti. Jediným novelizačným bodom vtedy bol odklad povinnej úpravy odpadov z 1. januára 2023 na 1. január 2024.

Zdroj : www.odpady-portal.sk